Choď na obsah Choď na menu
 


Problémové správanie detí v MŠ

7. 6. 2010

Problémové správanie detí v MŠ

V MŠ sa často stretávame  s deťmi, ktoré majú ťažkosti v prispôsobení sa podmienkam okolia. Nedokážu prijateľným spôsobom prejaviť svoje potreby  a na prichádzajúce nároky reagujú pre seba, resp. pre svoje okolie problémovo. Vynikajú zvedavosťou, predstavivosťou, záujmom a nezávislosťou. Zároveň však bývajú tvrdohlaví, vzdorovití a neodbytní. Každé dieťa je inou osobnosťou a má inú schopnosť učenia.

Cieľom výchovy je zamerať / nie potlačiť/ aktivitu dieťaťa želaným /pozitívnym/ smerom. Aby sa to dalo dosiahnuť, musia dospelí  rozlišovať madzi jeho skutočnými potrebami a želaniami. To predpokladá , že dieťa sa naučí zrozumiteľne vyjadrovať svoje pocity a želania namiesto prejavov zlosti a agresivity alebo utiahnutosti a odmietnutia komunikácie. Učíme deti vhodnému správaniu spôsobom, ktorý dokážu pochopiť. Zároveň dospelí sami musia prejavovať také správanie, akému chcú dieťa naučiť.

Je potrebné aby sme dokázali rozlíšiť dočasné problémy v správaní, ktoré majú prechodný ráz, od dlhodobejších porúch správania:

- adaptácia na nové prostredie

- vývinové obdobie vzdoru, spojené s prejavmi negativizmu  

- zmeny nálad a správania v súvislosti s akútnym ochorením / pred alebo po   chorobe/             

- traumatizujúci problém v rodine  a okolí dieťaťa.   

K problémom správania môže prispievať aj osobnosť dieťaťa a jeho postavenie v rodine, charakteristika rodinného prostredia, vplyv elektronických médií.

Ako môžeme týmto deťom pomôcť? Nevyhnutná je otvorená komunikácia a spolupráca učiteliek MŠ s rodinou. Prvým krokom je výmena informácií o prostredí a systéme fungovania rodiny  a MŠ so snahou zosúladiť výchovné pôsobenie.

Vo výchove všeobecne platia tri zásady: láskavosť, dôslednosť, trpezlivosť, ktoré uplatňujeme pri nasledovných postupoch:                                                                                           

      -    poskytujeme mu citovú oporu, vyjadrujeme  empatiu a rozvíjame ju u dieťaťa

-         berieme dieťa také aké je, neporovnávame ho s inými deťmi, rešpektujeme jeho osobnosť a temperament

-         stanovujeme zrozumiteľné a jasné hranice / pravidlá/, v ktorých sa môže dieťa s istotou  pohybovať a byť činné

-         vyhýbame sa dlhodobej jednostrannej a neprimeranej  záťaži

-         poskytujeme mu potrebnú pomoc a povzbudenie

-         oceňujeme žiaduce prejavy správania

-         kritizujeme konkrétny nevhodný prejav správania, a nie dieťa samotné.

 

Pri riešení agresívneho správania postupujeme rázne  a jasne:

1.) Príkaz prestať /Prestaň ho biť!/                                                                                                                      
2.) vysvetlenie , prečo s jeho správaním nesúhlasíme /Bitie druhé deti bolí!/                            

3.) návrh prijateľného alternatívneho správania / Keď si nahnevaný odíď!/

Opätovne incident nepripomíname, ale konfliktné situácie a ich riešenie môžeme začleniť do hrových aktivít. Dôležitá je aj pozitívna motivácia - chváliť dieťa za vhodné správanie  / keď sa podelí o hračky, požiada o pomoc, vyčká.../

Ak napriek dôslednému uplatňovaniu spomenutých výchovných zásad problémy naďalej pretrvávajú, je potrebné zamerať sa na hľadanie príčin, resp. zvažovať , či nejde o poruchy správania.

Poruchy správania zahŕňajú rôznorodé formy neprispôsobivého správania, pričom bežné výchovné pôsobenie je málo účinné a ide o trvalejší prejav osobnosti.

1.      špecifické /vývinové / poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou sú drobné  poškodenia neurologického charakteru, resp. biochemické zmeny CNS /nie výchova/- ADHD, ADD. Následkom sú poruchy v rozvoji poznávacích funkcií, citového a sociálneho vývinu dieťaťa.

2.      poruchy správania prvotne zapríčinené nevhodnými výchovnými vplyvmi  nedostatočnou alebo nesprávnou výchovou/, ktoré sa prejavujú:                   - problémami v adaptácii na základe nedostatočne utvorených alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí                                                - neprispôsobivým a protispoločenským konaním.

      V konkrétnych prípadoch sa často potvrdzuje kombinácia obidvoch základných typov porúch správania.

 

3.      iné poruchy správania  

-         detské neuróza / funkčné nervové ochorenie, vyvolané dlhodobým stresom alebo psychotraumou/  

-         dôsledky chronického ochorenia /   impulzívnosť, nepokoj, podráždenosť, nepozornosť, rýchla unaviteľnosť/    

Z uvedeného je zrejmé, že pri stanovení príčin a možností riešenia porúch správania je potrebná spolupráca s odborníkmi / detský lekár, psychológ, neurológ, detský psychiater.../

Vypracovali:       PhDr. Alena Babirátová   -psychológ                                                                                    MargitaTarbajová - psychológ